Ako kontrolovať expertov?

Vložil Roháč, Ne, 20/04/2008 - 14:07

Ako nás upozornil kolega Levy, americký Najvyšší súd vo februári v prípade Riegel v. Medtronics rozhodol, že ak FDA schválila používanie lekárskych pomôcok a zariadení, tak ich používanie nemôže byť napadnuté štandardnou súdnou cestou. Išlo o rozhodnutie nekontroverzné (schválené pomerom 8:1) a nevenovala sa mu priveľká mediálna pozornosť. Hlavnou motiváciou pre toto rozhodnutie má byť to, aby sa zabránilo súdnym sporom, v ktorých poroty prepadávajú emotívnej argumentácii a berú do úvahy len náklady a riziká lekárskych pomôcok, nie však ich užitočnú stránku. Špekuluje sa o tom, že k podobnému záveru bude musieť Najvyšší súd v istom bode pristúpiť aj v otázke bezpečnosti liekov.

 

Dôvody sú zjavné: Poroty sa často mýlia a ich rozhodovanie sa často zakladá na jednostrannej evidencii emotívne podanej žalujúcou stranou, ktorou je najčastejšie „obeť" nejakej veľkej a zlej korporácie. Čo je však alternatívou k takémuto nedokonalému systému?

 

FDA posudzuje bezpečnosť liekov na základe publikovaných empirických štúdií. Tie však nemusia byť nutne vyvážené. Táto štúdia v New England Journal of Medicine skúmala experimenty týkajúce sa bežne používaných antidepresív. Zo štúdií, ktoré našli negatívne výsledky, drvivá väčšina nebola publikovaná vôbec a z tých, ktoré publikované boli, väčšina svoje výsledky kamuflovala ako pozitívne. Hlavným problémom toho, že za nás necháme rozhodovať expertov tkvie v motiváciách týchto expertov. Máme nejaký dôvod predpokladať, že sa títo budú ochotní správať ako nezaujatí hľadači pravdy? V prípade testov liekov financovaných farmaceutickými spoločnosťami je prakticky zjavné, že taká garancia neexistuje. Aby sme sa o tom presvedčili, stačí si len spomenúť na prípad Vioxx.

 

Je však rovnako zjavné, že bez expertov a ich názoru sa často nezaobídeme. Ako však zabrániť tomu, aby ich osobné, niekedy finančne motivované sympatie nemali vplyv na výsledky vedeckej práce? Kolegovia Peart a Levy navrhujú, aby súdom určený expert nerozhodoval medzi rôznymi štatistickými odhadmi len na základe svojej ľubovôle ale na základe transparentnej štatistickej procedúry. Je otázkou, či by podobná metóda riešila aj problém rozhodovania FDA o nových liekov a medicínskych postupoch. V každom prípade je otázka etiky expertov urgentná a mala by byť v strede záujmu tých, ktorí skúmajú interakciu práva a ekonómie.

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Vložil Matěj Šuster´ (bez ověření), Po, 21/04/2008 - 16:04

V této souvislosti si nelze nepovšimnout toho, jak by taková laická porota vnímala, kdyby během řízení vyšlo najevo, že si farmaceutická společnost před tím, než pustila "rizikový lék" (dávám do uvozek, protože nic jako "100% nerizikový lék asi neexistuje), udělala test odpovídající "Handově formuli" a zjistila, že náklady na snížení rizikovosti léku (B) se rovnají nebo převyšují očekávánou výši škod (p x L), které rizikový lék způsobí. Tipuji, že porota by to brala jako důkaz "obzvláště bezohledného a cynického" postoje farmaceutické firmy ke zdraví občanů a nezdráhal by se na takovou firmu uvalit "punitive damages". .:o) Ostatně, pokud se nemýlím, něco podobného de facto bylo problémem i u Vioxxu.

Vložil Matěj Šuster´ (bez ověření), Po, 21/04/2008 - 16:59


viz v této souvislosti článek "Don’t Do the Math", The New Yorker, 24. 1. 2005, autor: James Surowiecki):

While that kind of weighing of risk and benefit may be medically rational, in the legal arena it’s poison. Nothing infuriates juries like finding out that companies knew about dangers and then “balanced” them away. In fact, any kind of risk-benefit analysis, honest or not, is likely to get you in trouble with juries. In 1999, for instance, jurors in California ordered General Motors to pay $4.8 billion to people who were injured when the gas tank in their 1979 Chevrolet Malibu caught fire. The jurors made it plain that they did so because G.M. engineers had calculated how much it would cost to move the gas tank (which might have made the car safer). Viscusi has shown that people are inclined to award heftier punitive damages against a company that had performed a risk analysis before selling a product than a company that didn’t bother to. Even if the company puts a very high value on each life, the fact that it has weighed costs against benefits is, in itself, reprehensible. “We’re just numbers, I feel, to them” is how a juror in the G.M. case put it. “Statistics. That’s something that is wrong.”


Dotyčný článek od Viscusiho se jmenuje "Corporate Risk Analysis: A Reckless Act?" a je v plném znění zde.

Vložil wwnxhr (bez ověření), Út, 17/03/2009 - 13:09

zJcD68 ylivwladmywo, [url=http://wihsenqeunjy.com/]wihsenqeunjy[/url], [link=http://maruwoesdlps.com/]maruwoesdlps[/link], http://yygfwpgkasjp.com/

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".