Nielen v rámci bloggerskej solidarity by sa patrilo upozorniť na sympatický britsko-austrálsky blog venujúci sa právu a aktuálnym otázkam. Ostatný post na tomto blogu diskutuje v  otázku toho, či sféra legislatívy nezašla priďaleko. Kolegovia k tejto veci tvrdia nasledovné:

Social rules that fall short of being laws proper are immensely powerful, as H.L.A. Hart illustrated years ago (in The Concept of Law), and vital within a given community. Sometimes - over time - social rules become laws. Usually, however, it's better for society if they don't. Replacing our lost 'social glue' with law means our capacity to regulate ourselves lacks the diffuse and informal quality of social obligations and is instead characterized by coercion and force. This doesn't work. There aren't enough police for it, apart from anything else.

Tento problém je samozrejme jednou z centrálnych otázok, ktoré si kladú klasickí liberáli. Bastiat tvrdil, že legitímnou sférou legislatívy, zákona a štátu je ochrana individuálnych práv. Či už tento názor prijímame alebo nie, je treba si uvedomiť, že riešenie akéhokoľvek spoločenského problému prostredníctvom zákona a zásahu štátneho aparátu prináša ako svoje benefity, tak i náklady. V mnohých prípadoch nie je treba byť sofistikovaný spoločenský teoretik na to, aby sme videli, že náklady rádovo prevyšujú možné benefity. Nedávnym slovenským príkladom je zavedenie „cenovej rady" - štátneho orgánu dohliadajúceho na nárast cien v priebehu prijímania Eura.

Iné príklady sú možno menej jednoznačné. U rôznych paternalistických snáh o korigovanie omylného individuálneho rozhodovania sa zdá, že analýza nákladov a výnosov je veľmi nejednoznačná. U niektorých opatrení - ako napríklad v prípade zákazov fajčenia - to vyzerá tak, že predstavujú čistý spoločenský prínos. Aký je teda optimálny rozsah legislatívy a jej zásahov do života jednotlivcov? Odpoveď na túto otázku podľa mňa musí prihliadať na to, že spoločenské javy neprebiehajú v statickom svete. To, čo sa na prvý pohľad javí ako jednoznačne výhodné opatrenie so sebou môže prinášať celý rad neželaných dôsledkov, ktoré nie sú nikým predvídané. Aké efekty bude mať zavedenie príslušnej regulácie či zákazu, ak motívy úradníkov nie sú benevolentné, alebo ak ich znalosti sú obmedzené? Táto obava podľa mňa zdôvodňuje všeobecný skepticizmus ku všetkej novej legislatíve, ktorá nie je preukázateľne funkčná aj za tých najnepriaznivejších predpokladoch o znalostiach a motívoch jednotlivcov.

Heretickým dovetkom je otázka, či analýza nákladov a benefitov v jej rozličných obmenách je jediným nástrojom, ktorý máme k dispozícii. Utilitarizmus, ktorého variantom je ekonomická analýza práva, trpí rôznymi problémami, ktoré trápili generácie ekonómov a spoločenských teoretikov. Z môjho pohľadu je skromnejším a poctivejším pohľadom na úlohu štátu pohľad Franka Knighta, ktorý zakladal legitimitu spoločenských pravidiel a verejnej politiky na konsenze zúčastnených. O tomto pohľade a o jeho súvise s prácou Habermasa niečo porozprávam v pondelok tu. Ak ste v okolí, a máte čas a chuť, budete vítaní.