Ale no... Génius teda určite nie som ale tú knihu som vo svojich štrnástich naozaj čítal. Pravda je taká, že som vtedy vnímal najmä ten rozmer historický toho, ako pozitivizmus do spoločenských vied prenikal. Čiže netvrdím, že som to prečítal a pochopil všetko. V každom prípade to bola, ak to niekoho zaujíma, moja prvá Hayekova kniha. To iba aby si nikto nemyslel, že klamem alebo že som nedajbože génius.

Áno, 100 percentný súhlas. Aj ja som bol veľmi sklamaný touto tvorbou a takéto epizódky ma vlastne viedli k tomu, čo si o apriorizme myslím dnes.

Nie, samozrejme že Leesonov post nebol o metodológii a ani som to nikde netvrdil. Tak neviem, ako som ho využíval/zneužíval ku kritike apriorizmu.

Čo si ale myslím - a neviem čo si o tom myslí Leeson - je to, že tá metodológia a jeho Austrian Vices sú dve strany tej istej mince. Jednoducho sa domnievam, že trvanie na apriorizme nie je cestou, ako z rakúskej ekonómie urobiť živú školu myslenia.

Jak ja to chapu, tak nebrojime ani tak proti apriorismu, jako vůči "ryzímu apriorismu", tj. představě, že cokoli, co nelze deduktivně dovodit z "axiomu" lidského jednání a několika pomocných předpokladů, je NEVĚDECKÉ, resp. není ekonomií, ale "historií" / thymologií. Typickým výsledkem takového "ryzího apriorismu" dle mého soudu bohužel jsou velmi málo podnětná / obsažná / relevantní díla typu právě Hülsmannových článků z poslední doby (i. e. "The A Priori Foundations of Property Economics").

Keď tu teda tí Rakúšania nie sú, tak si podebatujme aspoň sami:) Kolega Šuster to podľa mňa veľmi dobre vystihol. Ja neodmietam apriorizmus ako taký, len odmietam názor, že jediné zmysluplné tvrdenia v teoretickej ekonómii sú tvrdenia aprioristické. Že všetko ostatné je história, psychológia atp. To je názor, ktorý žiaľbohu mnohí Rakúšania zastávajú a ktorý vedie k tomu, že sa zahadzuje všetko, čo produkuje zvyšok ekonómie s tým, že to je len prázdny empiricizmus, resp. pozitivizmus.

Ono by to nevadilo, ak by ten "čistý" apriorizmus vedel vyprodukovať nejakú rozumnú alternatívu k mainstreamu, ak by sme poznali reálne existujúcich ekonómov, ktorí by s použitím čisto deduktívnej metódy písali originálne a zaujímave papere, objasňujúce nové zákutia reality. Nejde o to, že každý nie je génius typu Hayeka či Rothbarda a preto rakúska ekonómia stagnuje. Netreba byť génius na to, aby človek o máličko posunul hranice ľudského poznania. Konieckoncov, Hülsmann je bezpochyby veľmi šikovný a múdry človek, ktorý by mohol robiť významné príspevky, ale z nejakého dôvodu ich nerobí. Ten dôvod, podľa mňa, je ten, že z toho apriorizmu sa už viac nevydoluje. Praxeológia nie je matematika, aby sa jej hranice dali ľubovoľne posúvať len za použitia dedukcie. A je ľahké pozorovať, že prakticky všetky aplikované výsledky rakúskych aprioristov sa v istom bode opierajú o nejaký falzifikovateľný predpoklad. Toho, čo vieme apriori o charaktere ľudského konania nie je tak veľa na to, aby to mohlo udržať nažive dynamické teleso ekonomického výskumu, poznania a diskusie, aké by sme z rakúskej ekonómie chceli mať.

Ak teda nechceme rakúsku ekonómiu, ktorá nám len bude stále opakovať to, čo už vieme - a teda bude mŕtvou školou - tak sa musíme zbaviť predstavy, že ekonomická teória je len o apriorných pravdách. Apriorné pravdy existujú, ale existujú aj falzifikovateľné tvrdenia. A aj tvrdenia na rôznych úrovniach pravdepodobnosti. Neviem prečo by spolu nemohli koexistovať.

On ostatně sám Hülsmann ve svém článku "Facts and Counterfactuals in Economic Law" (Journal of Libertarian Studies, Vol. 17 Num. 1, http://www.mises.org/journals/jls/17_1/17_1_3.pdf) nepřímo ukazuje, jaké jsou limity striktně apriorního poznání. V dotyčném článku rozlišuje mezi "Exact Counterfactual Laws" (str. 72 a násl.) a "Case - Probable Counterfactual Laws / Counterfactual Tendencies" (str. 76 a násl.). Uvádí i příklady těchto "ekonomických zákonů". Když tyto příklady porovnáte, zjistíte, že téměř všechny "zákony", které nejsou triviální / tautologické / nevyplývají "ex definitio", patří právě do kategorie "pouhých" pravděpodobnostních zákonů / tendencí (např. i zákon poptávky).

Naopak za "exaktní kontrafaktické zákony" Hülsmann prohlašuje výroky typu "increased saving diminishes present consumption below the level it would otherwise have reached", což ovšem vyplývá z definice úspor (= odložení současné spotřeby), anebo "WRONG investment decisions reduce the welfare of the owner of the invested resources below the level it could otherwise have reached", kterýžto výrok pochopitelně může platit jen za předokladu, pokud definujeme "nesprávné investiční rozhodnutí" tak, že se jím rozumí takové invetiční rozhodnutí, jež snižuje blahobyt vlastníka investovaného zdroje (při jiné definici "wrong investment decision" by totiž mohl považovat za "nesprávnou" (ve smyslu "nemorální") investici kupř. jakoukoli investici do zbrojařského průmyslu, výroby alkoholických nápojů aj.).

Mám za to, že právě těmito Hülsmannovy výčty jsou jasně (byť nezamýšleně) demonstrovány limity striktního apriorismu.

Bez mučení přiznávám, že mne tato diskuse naprosto zmátla. Vysvětlím proč.

Nikdy jsem nechápal rakouskou školu jako ryze apriorní. Vždycky jsem měl za to, že Mises vycházel z Kanta a to zejména co do schopnosti (možnosti) jeho poznání okolního světa. Podle mého chápání byl ryzí apriorismus překonán již Kantem samotným v Kritice čistého rozumu. Podle Kanta je metafyzika apriorní poznání o jsoucnu jako jsoucím, tedy naukou o nezkušenostních základech zkušenosti o jsoucím. Jinými slovy nevylučuje smysl zkušenosti, jen přiznává významný charakter nezkušenostním (apriori) vzniknuším principům, které zkušenost utvářejí a podmiňují.

Když jsem dříve odkazoval na rakouský apriorismus, měl jsem jej na mysli vždy v tomto slova smyslu.

Neznám rakouské současné autory, pokud však někdo buduje nauku na ryzím apriorismu obávám se že buď oni nebo já Misese anebo Kanta špatně čteme.

Popravdě nikdy jsem ani neměl důvod (do minulého týdne) číst tyto věci jinak. Např. Boettke a Leeson v "Was Mises Right? ......" zcela ve shrnutí uvádějí " Furthermore, Mises's work is far from the armchair theorizing many have made it out to be. The entire purpose of the theoretical task is to enable better empirical investigation."

P.S. Budu velmi rád za jakoukoli reakci, i kdyz mne treba usvedci z naproste neznalosti. Nemuzu prijit na to jak se muzem lisit v tak zakladni veci.

S Vašou interpretáciou apriorizmu súhlasím a myslím si, že je v súlade s tým, ako bol metodologický apriorizmus pôvodne chápaný. Obávam sa, že mnohí dnešní Rakúšania by ale išli o kus ďalej v tom, že by tvrdili, že len to, čo je odvodené deduktívne z axiómy ľudského jednania (ktorá je zjavne pravdivá), je ekonómiou (Viz. napríklad vyššie spomínaný Hülsmannov článok, alebo tento Hoppeho text) a že všetko ostatné sú púhe historické tvrdenia.

Na rakouske skole je zasadni ze se vraci ke kourenum nauky. Z toho plynou ohromne naroky na kazdeho rakouskeho ekonoma, ktere jen malokdo muze naplnit. Dle meho, kazdy rakousky ekonom (narozdil od mainstreamu) by mel mit pokrocilou znalost moderni filozofie, to cemu dnes rikame ekonomie, matematiky a prava. Ze sve zkusenosti vim, ze vetsinou urcita znalost chybi a mame tendenci si veci zjednodusovat az je zjednodusime natolik, ze se samotnym oborem nemaji co delat.

Z povahy veci rakouska cesta je narocnejsi a objevy se v ni mohou dit po velmi malych kruccich (cesta od Thaleta - ryzi apriorismus ke Kantovi - modifikovany apriorismus, je pres staleti). Dle meho ale pretrvaji. To nevylucuje, aby jiny obor nebo odnoz tehoz oboru, prisla s necim novym. Mainstreamovemu ekonomu staci nahodit sit a cekat co do ni vpluje (kdyz ma kliku je to velka ryba), rakousky obhlizi teren, spravuje site, lod, chce predpoved pocasi - kdyz konecne vypluje tak trefi (dle meho hayek zustava nadale nedoceneny a pravdepodobne ne zcela pochopeny). Obe metody rozsiruji poznani.

Pokud si nektery rakousky ekonom mysli, ze "to, čo je odvodené deduktívne z axiómy ľudského jednania (ktorá je zjavne pravdivá), je ekonómiou" mi zas tolik nevadi - to jsou jen nalepky. Pravdepodobne je to nepresne, ale ne nebezpecne. Pokud si ale mysli ze vsechno toto neslouzi k rozsireni poznani sveta kolem nas, vysmiva se empirismu, ma on (nebo ja) vazne mezery v chapani filozofickeho zakladu sveho vlastniho oboru. Drive (50 let zpet) davala vsechna tato kritika smysl, dnes ne. Rakouska metodologie stoji pevne na nohou.

Obecna teorie relativity a kvantova teorie patří nezpochybnitelně k tomu nejlepšímu co lidi ve fyzice v prvni polovine 20. stoleti vymysleli. Obe patri mezi zakladni popisne teorie vesmiru. OBE SI VZAJEMNE ODPORUJI. OBE MAJI VZAJEMNY RESPEKT. Misto aby si fyzici predhazovali rozdili a zadali uznani sve" pravdivosti" tak se snazi najit neco co by obe sjednotilo. Hledaji provazby. Pochopitelne je to trochu banalni prirovnani, ale vystihuje zaklad problemu.

Možno na rozdiel od Vás trochu viac cítim onen odpor voči empirickému skúmaniu. Podľa mňa mnohí rakúski kolegovia prepadli predstave, že súbor tých apriorných praxeologických tvrdení vysvetľuje všetky záhady sveta a že všetko ostatné je bezcenné. Ja to vidím ako veľký problém pre to, aby Rakúska ekonómia úspešne existovala ďalej (nie ako politické hnutie, nie ako ideológia, ale ako výzkumný program). A za veľkú výzvu pre seba a aj pre kolegov v mojej generácii považujem práve to - ako to pekne hovoríte - aby sme si nepredhadzovali rozdiely a nedomáhali sa uznania svojej pravdivosti, ale aby sme hľadali niečo, čo by nás mohlo zjdenocovať a čo by prispelo k lepšiemu pochopeniu sveta a spoločenských procesov.

K tvrdeniu :
"Apriorné pravdy existujú, ale existujú aj falzifikovateľné tvrdenia. A aj tvrdenia na rôznych úrovniach pravdepodobnosti. Neviem prečo by spolu nemohli koexistovať."

Nemozu, pretoze apriorne pravdy zo svojej podstaty nepoznaju vinimku. Co je ovsem logicke, pretoze apriorne pravdy vychadzaju PRIAMO Z DEFINICII ludskeho konania.

Ked DEFINUJEM macku ako zviera zeruce JEDINE maso, tak uz nema vyznam skumat, ci macky zeru aj nieco ine ako maso. Ak by zrali, tak by to uz neboli macky.
A takto su zadefinovane rakuske tvrdenia.

Domnievam sa, že sa mýlite v tom, keď tvrdíte, že apriorné pravdy o ľudskom konaní nemôžu koexistovať s tvrdeniami falzifikovateľnými. Je to preto, lebo obe formy skúmania odpovedajú na rozdielne otázky. Nikto netvrdí, že sa má testovať niečo, čo je zjavne (apriorne) pravdivé. Predmetom neapriorného skúmania sú otázky, na ktoré nijaké apriorné odpovede nie sú.

Rakuska ekonomia je viac o PRAVE ako o "ekonomii" v mainstremovom zmysle slova. Vychadza z prirodzenych prav cloveka, a preto nie ze by NERIESILA , ale NEMA DOVOD riesit niektore mainstremove otazky. Tie, ktore vychadzaju z predpokladov narusajucich prirodzene ludske prava.

Typicky priklad > citujem >
"Vieme však, že odstránenie bariér obchodu poškodí nejakú záujmovú skupinu. Aby sme mohli povedať, že slobodný obchod zvyšuje blahobyt spoločnosti, musíme použiť nejakú verziu Káldor-Hicksovskej efektívnosti – napríklad že všetci tí, ktorí by zo zavedenia slobodného obchodu zbohatli, by zbohatli tak, že by mohli peňažne kompenzovať domácich výrobcov, ktorí by n zavedení voľného obchodu tratili."

1. Absurdny pojem "blahobyt spoločnosti" . Blahobyt moze pocitovat iba jednotlivec. "Suctovy" blahobyt je demagogia vymyslena na ospravedlnenie prerozdelovania.

2. Bezbarierovy obchod je prvotnym pravom jednotlivca. Je IRELEVANTNE, ci sa pomocou neho dosiahne / nedosiahne/ nejaky blahobyt. Ak clovek realizuje obchod, realizuje ho pre zvysenie SVOJHO blahobytu. Skumat dopady na blahobyt ostatnych je absurdne.

Myslím si, že tento postoj je mimoriadne kontraproduktívny a je bohužiaľ symptomatický pre mnohých predstaviteľov extrémneho apriorizmu. Keď poviete, že rakúska ekonómia je viac o práve než o mainstreamovej ekonómii a poviete, že "nemá dôvod riešiť niektoré manistreamové otázky," prípadne že to alebo tamto je "irelevantné," tak z rakúskej ekonómie robíte ideológiu alebo politický program a nie pole výskumu. Možno je to politický program, pod ktorý by som sa bez váhania podpísal, ale o tom náš spor nie je.

Predsa v ekonómii nám nejde prvotne o odkrytie toho, čo je "prvotným právom" jednotlivca ale o pochopenie sveta. Ekonóm nie je teoretik etiky aby zo seba súkal normatívne súdy, ale bádateľ, ktorý sa snaži pochopiť neuveriteľne komplikovanú matériu súhry plánov jednotlivcov, trhov, ľudských spoločností a inštitúcií. Ak uzavriete debatu o xy tým, že poviete, že xy je dobré, lebo je to prvotné právo jednotlivca, tak máte možno pravdu, ale nijako tým neobohacujete naše (pozitívne) chápanie týchto vecí. Nemusím dodávať, že nikoho v akademickej debate nepresvedčíte tvrdením, že mainstreamový koncept ten a ten je len "demagógia vymyslená na ospravedlnenie prerozdeľovania."

Rakúska ekonómia je menšinovým žánrom, ktorý mal v minulosti často namále a to aj napriek tomu, že poskytla mnohé hodnotné príspevky. Záleží mi na tom, aby prosperovala ako relevantný zdroj nášho chápania trhov a spoločností. Na to je ale nevyhnutné sa zbaviť takejto prepytujem arogancie.

"Nemusím dodávať, že nikoho v akademickej debate nepresvedčíte tvrdením, že mainstreamový koncept ten a ten je len "demagógia vymyslená na ospravedlnenie prerozdeľovania." "
Suhlasim, ze nepresvedcim velku vacsinu akademickych ekonomov. Takuto ostudu by samozrejme neprijali. Nakolko vsak VACSINA "ekonomickych" vyskumov mainstreamu vedie k PODPORE prerozdelovania, podpore intervecionizmu, podpore ochranarstva a zdanovania, TEDA K PODPORE POLITIKOV, tak tazko mozem nevidiet, ze tito "ekonomovia" su iba politicke prostitutky. Omluvam sa, ze som do tejto debaty vniesol emocie, ale ine pomenovanie pre uvedenu cinnost nepoznam.

To je ozaj geniálne - označiť intelektuálneho oponenta za prostitútku. Toto je tá najhoršia služba, akú môžete preukázať ako rakúskej ekonómii, tak aj liberalizmu. Ba čo viac, je to tá najhoršia služba, akú môžete preukázať sám sebe. Vychádzať vo svojich úvahách z toho, že Vy jediný (a kolegovia z Mises Institute) máte pravdu a zbytok ekonomickej profesie sú bez výnimky zaslepenci alebo politické prostitútky znamená prestať rozmýšľať.

Konieckoncov, povedať, že nejaká teória slúži niekoho záujmom predsa v ničom nedokazuje, že oná teória je chybná. Je to ale dobrá zámienka pre to, aby si človek o nej nič viac nezisťoval, neučil sa, nepremýšľal a v konečnom dôsledku nemal čo relevantné do ekonomickej debaty povedať, že áno?

Já myslím, že s Libertarianem nemá moc velký smysl diskutovat (viz. mj. i jeho záplavu příspěvků na foru libinstu.cz, které se nesou v podobném duchu). ;-((

Divne. Znova som si prezrel zopar vasich clankov na LIBINST (vacsinu som uz cital predtym), a -napodiv - su v absolutnom sulade s mojimi nazormi. Aj s nazormi na fore LIBINST. A iste to nie je zlym pochopenim.
Takze .....?..?..?..?..?.......
-------------------------------------------------------
A pre ilustraciu zopar silne emotivnych urivkov z JEDINEHO z vasich clankov na LIBINST :
"Nemorálnost daně z převodu nemovitostí"
"se stát tímto způsobem vydatně "bezdůvodně obohacoval" na úkor občanů."
"Stát jako nenasytný bumbrlíček"
"Co peklo schvátí, již nikdy nenavrátí"
"Osobně proto považuji tuto daň za obzvlášť nemorální"
"Stát prostě tuto daň vybírá, protože ji vybírat může"
------------------------------------------------------
Tie moje "nehorazne" nazory na fore su plne kompatibilne s Vasimi ! Ziadne interpersonalne porovnavanie uzitku a nakladov v tych nazoroch necitim. Mainstreamaci by boli sokovany.

Pan Rohač :
"Vychádzať vo svojich úvahách z toho, že Vy jediný (a kolegovia z Mises Institute) máte pravdu ......."

1.Je snad NORMALNE , ze vychadzam z predpokladu, ze mam pravdu. Z toho vobec nevypliva, ze neprijmem argumenty oponenta.

2. Kedze tento blog ma v nazve "PRAVO a ekonomia", tak mi pripada normalne, vychadzat z pravnych kategorii. A tam patri aj spravodlivost, etika, moralka.

3. Kedze moje eticke principy su libertarianske, beriem ich ako axiomy, a teda nemozem akceptovat AKEKOLVEK teorie veduce ku prerozdelovaniu a dirigizmu statu. A akekolvek teorie, ktore ho ospravedlnuju povazujem ....

------------------------------------
Pokial Vam z uvedenych nazorov vypliva, ze nemame stycne body pre dikusiu, tak sa s tym (asi) neda nic robit.

Nie je správne vychádzať z predpokladu, že máte pravdu. Je správne vychádzať z nejakého pravdepodobnostného odhadu toho, že máte pravdu a ten upravovať podľa nových informácií, ktoré dostávate (aka Bayesian updating). Prvý predpoklad vedie k dogmatizmu a apologetike toho, čo si myslíte, druhý predpoklad vedie k inteligentnej diskusii, z ktorej môžu obe strany vyjsť múdrejšie.

Domnievam sa, že prvotnou úlohou tohto blogu je rozumná debata o teórii práva a ekonómie, o ich styčných bodoch, o zlyhaniach demokratického procesu, o vzniku inštitúcií a tak podobne. Menej by mal slúžiť na to, aby nás anonymní diskutujúci poúčali o morálke a o tom, kto sú/nie sú prostitútky.

... nikoho v akademickej debate nepresvedčíte ...

Nasim cielom pochopitelne nie je presvedcovat akademikov. Rozumni ludia na nasej strane nam stacia a hlupych aj tak nepresvedcime. Jednou z najhorsich diskuterskych technik je vnucovanie svojho nazoru inym. Respektujem nazory akademikov, hoci s nimi nesuhlasim. Respektujem postoj ludi, ktori obdivuju akademikov, hoci s nim nesuhlasim. Ked sa ludstvo rozhodne same seba znicit, budem to respektovat, hoci by som prisiel aj o zivot, lebo je proti mne vacsina a ta si zasluzi taku vladu a osud, aka sama je. Moj zivot v tomto pripade ponuknem ako obet. I tak vsak s tou vacsinou suhlasit nebudem.

Ach jo...Libertariáne, ty si konstantně pleteš ekonomii s liberalismem, popř. s etikou. Ekonomie je value free věda, liberalismus je ideologie. Ano, hledejme nexus ekonomie a práva, aplikujme rakouské insighty (třeba podnikatelské objevování) ve zkoumáních práva...ale kdes přišel na to, že rakouská ekonomie vychází z přirozených práv?

A mainstreamové otázky řešit musíme - myslíme-li si, že máme co říct. Někde může rakouská škola prorazit, nechápu, co budeme mít z toho, že se budeme neustále zabývat stokrát omletými věcmi. V tom je podle mě smysl toho Leesonova postu. Jestli je to tak, jak říká Dalibor, a sice, že je to odvrácená strana oné extrémně aprioristické pozice, to už je otázka, já to spojení nevidím.

Ekonomiu s liberalizmom si NEPLETIEM, ja iba nevidim moznost (ani zmysel) ekonomickych uvah v prostredi, ktore nie je liberalne. Vacsina ekonomickych uvah, s ktorymi som sa stretol hovorila kadeco o ludskom konani, o vybere alternativ, o ziskanych efektoch, ale tie uvahy sa tykali prostredia, v ktorom je ludske konanie UMELO dirigovane, vyber je nasilne usmernovany, ziskane efekti su zdanovane.

Velmi ma ovplyvnil svojou knihou JAMES M. BUCHANAN
Politika očima ekonoma. Urivok :
"Základním prvkem ekonomické teorie je, samozřejmě, jednání lidských bytostí.
Věda spočívá v úsilí předpovědět účinky specifických změn v prostředí na lidské jednání."

Neviem, ci ma vyznam aplikovat ekonomicku teoriu na vazna, alebo na spolocnost, kde jednanie ludskych bytosti nie je slobodnou reakciou, ale vynutene silou.

Snad stihnu napsat kratkou reakci driv nez se vam dostane dalsi svezi kritiky od ostatnich ctenaru.

Prekvapive mam pro vas nazor pochopeni. Sam jsem jej (do znacne miry) dlouho sdilel. Rekl bych ale ze mu unika, ze inherentni slozkou kazdeho svobodneho aktu je donuceni. Neni svobody bez donuceni. Mozna zadate, aby vase ekonomie se tykala jen prostredi neomezeneho donucenim, ale v tomto svete takove neni a co hur ani byt nemuze. Pokud se vas/nas obor tyka neceho co nemuze nastat ani za vami/nami vystavenych predpokladu, je bohuzel k nicemu. Nutne takovy obor musi zkoumat oblasti kde donuceni nastava - rakouska ekonomie ma dle meho metodu i ambici obzory lidskeho vedeni znacne rozsirit.

Asi som urobil chybu, ze som poprehadzoval "predpoklady" a "dosledky" . Ze ti "rakusania" NEPREDPOKLADAJU liberalnu spolocnost pri svojej vyskumnej praci, ale ze DOCHADZAJU K ZAVEROM o spravnosti a potrebe liberalneho prostredia. To je , samozrejme , cosi trochu, hodne trochu (!), ine.
Ale od toho nutneho prepojenia PRAVA a EKONOMIE, (a teda aj ETIKY a ekonomie), ustupit nehodlam. A nie som v tom sam, svoje nazory som nacerpal hlavne z literatury na LIBINST, od pana Simu, ......
A o absolutnej zbytocnosti (az skodlivosti) mainstremovych ekonomov (teda hlavne tych, ktori priamo inspiruju politikov) neustupim.

Já uplně nevím, co tím vším chceš říct...ale budiž, zaujal mě tenhle citát: "Neviem, ci ma vyznam aplikovat ekonomicku teoriu na vazna, alebo na spolocnost, kde jednanie ludskych bytosti nie je slobodnou reakciou, ale vynutene silou."

takže podle Tebe celá rakouská kritika státních intervencí nemá význam? Vždyť se podívej do dvou klíčových děl - HA a MES: zkoumá se jak lidské jednání bez donucení, tak lidské jednání v prostředí intervencí...

Omlouvám se Petru Kuhnovi, ta reakce byla na LIBERTARIANA. MF

Omluvam sa , zle som sa vyjadril.
Myslel som na to, ze VYSLEDKY TEORIE PREDPOKLADAJUCEJ A SKUMAJUCEJ LUDSKE KONANIE a jeho vysledky nie su relevantne, ak to konanie nie je SLOBODNE. Toto vztahujem na mainstremovych ekonomov.

A u tych rakusanov som zle sformuloval / a vlastne prehodil/ PREDPOKLADY a ZAVERY rak.ekonomov. Uz som to horevyssie vysvetlil p. Kuhnovi.

Este pouzijem priklad z mojho starsieho prispevku, ked som vychadzal z citatu z jedneho clanku pana Rohaca :
"Vieme však, že odstránenie bariér obchodu poškodí nejakú záujmovú skupinu. Aby sme mohli povedať, že slobodný obchod zvyšuje blahobyt spoločnosti, musíme použiť nejakú verziu Káldor-Hicksovskej efektívnosti – napríklad že všetci tí, ktorí by zo zavedenia slobodného obchodu zbohatli, by zbohatli tak, že by mohli peňažne kompenzovať domácich výrobcov, ktorí by n zavedení voľného obchodu tratili."

- Klasicka mainstremova uvaha ! Aky zmysel ma slovne spojenie "odstránenie bariér obchodu poškodí nejakú záujmovú skupinu". Implicitna nehoraznost. Akekolvek umele vnutene bariery su NASILIE, a ODSTRANENIE NASILIA je APRIORI SPRAVNE. Aj bez "vedeckeho"skumania. Aky zmysel ma "kompenzovat domacich vyrobcov", teda ludi, ktori profituju z NASILIA. Mainstremovi "ekonomovia" tvrdia, ze " obchodne bariery ochranuju, zlepsuju, pomahaju......" .

A slovne spojenie >
"Aby sme mohli povedať, že slobodný obchod zvyšuje blahobyt spoločnosti ...."
Predsa SLOBODA samotna je nevyhnutna blahobytu ! A ten hrozny pojem - BLAHOBYT SPOLOCNOSTI !!!!!
Samotna mainstremova TERMINOLOGIA je sialena !
Ako za Husaka :
SPOLOCNOST BUDUJE SOCIALIZMUS, ALE LUDIA NA TO SERU !

Pýtate sa aký ma zmysel tvrdiť, že záujmové skupiny budú poškodené zavedením slobodného obchodu. Pozrite sa, toto má kľúčový, KĽÚČOVÝ význam pre to, aby sme pochopili, prečo ten slobodný obchod nemáme. Povedať, že ide o odstránenie násilia a že to je apriori správne je fajn, ale to vôbec nevysvetľuje prečo žijeme v protekcionizme.

Tá mainstreamová úvaha ukazuje napríklad to, že ak slobodný obchod zvyšuje blahobyt spoločnosti v Káldor-Hicksovom zmysle - a to vieme ukázať už od čias Jacoba Vinera - tak existuje potencialita toho, aby sme slobodný obchod zaviedli aj so súhlasom oných poškodených záujmových skupín. To, že sa tak nedeje sa dá vysvetliť napríklad problémom kolektívneho jednania (viz. Mancur Olson), ktorý Vám možno tiež pripadá šialený. Každopádne ale bez týchto "šialených" pojmov nemôžete poskytnúť vysvetlenie toho, prečo slobodný obchod - napriek tomu, že je apriori správny a dokonca ako tvrdím ja blahobyt spoločnosti zvyšujúci - stále nemáme.

Citujem :
"Tá mainstreamová úvaha ukazuje napríklad to, že ak slobodný obchod zvyšuje blahobyt spoločnosti ......."

- Teda tvrdite, ze MAINSTREAMOVA TEORIA OBHAJUJE SLOBODNY OBCHOD ?????????????
To hadam nie ?!!! Vsetky media ale aj usta politikov su plne odvolavanim sa na to, ake nebezpecne je zavedenie volneho obchodu !!!
--------------------------------------------
"To, že sa tak nedeje sa dá vysvetliť napríklad problémom kolektívneho jednania ..."

- Viem to vysvetlit celkom jednoduchsie, politici klamu volicov, korumpuju ich cast, demagogia, ..... Tu uz EKONOMIU nepotrebujem. To je pre psychologov.

"Tá mainstreamová úvaha ukazuje napríklad to, že ak slobodný obchod zvyšuje blahobyt spoločnosti v Káldor-Hicksovom zmysle - a to vieme ukázať už od čias Jacoba Vinera - tak existuje potencialita toho, aby sme slobodný obchod zaviedli aj so súhlasom oných poškodených záujmových skupín."

Podla mojho nazoru iterpersonalne porovnavanie uzitku a nakladov v mainstreame sluzi na vela veci (napr. vyvlastnovanie pri stavbe dialnic) ale na presadzovanie slobodneho obchodu uz pomenej. Preto mi "potencialita toho, aby sme slobodný obchod zaviedli aj so súhlasom oných poškodených záujmových skupín" pride krajne nepravdepodobna. Navyse ako uz Dalibor spravne poznamenal, pravdivost teorie nie je zavisla od jej vyuzitia.

Ahoj JUKA !
Volakedy sme boli na jednom fore, ked si sa este podpisoval takto, a ja "LIBERAL". Dufam, ze aj nazory Ti zostali podobne. Mna si vtedy hodne ovplyvnil.
Ale k veci :
Ja som tu poprel mainstreamovu ekonomiu viac-menej pausalne, iterpersonalne porovnavanie uzitku a nakladov za (ne)vedomu demagogiu , a mainstreamovych ekonomov za sluzobnikov politiky. Dostal som sprchu, ale "uz som uschol".
Rad by som pocul Tvoj nazor teraz, ked si uz "postupil" (predpokladam). Alebo aspon odkaz na tvoje clanky k porovnaniu mainstreamakov a rakusanov.

:)
www.iness.sk
mam tam mail

Ja neviem, či hovoríme o tom istom. Ja o interpersonálnom porovnávaní úžiktu nič nehovorím, to mimochodom je celkom na okraji záujmu dnešných ekonómov. Ja som hovoril o cost-benefit analýze (alebo Káldor-Hickovskej efektívnosti ak chcete) a tam sa nijaký úžitok neporovnáva. To je jednoducho konštrukt, v rámci ktorého sa pýtame na to, koľko by ľudia boli ochotní zaplatiľ za to, aby mali A a koľko za to, aby mali B. Ak je suma v prospech A vyššia, tak je Káldor-Hicks efektívne aby bolo A. Nikto tu neporovnáva úžitky.

Toto je mimochodom úplne bežné kritérium, používané v Posnerovskom law and economics a nemá nijaké špeciálne etatistické implikácie. To, že politici vyvlastňujú "vo verejnom záujme", za to tento koncept nemôže. Zneužiť akúkoľvek teóriu na zdôvodnenie akokoľvek hlúpej politiky je samozrejme možné, ale to nič nehvorí o jej užitočnosti pre pochopenie toho, ako funguje svet. Mne sa totiž strašne nepáčí, ako sa tu stále vychádza z takého intelektuálneho marxizmu v tom, že teória tá a tá "slúži záujmom štátu" a ergo je chybná. To je strašne dehonestujúce.

A /do tretice/ este jeden zdroj mojich nazorov o suvislosti a nedelitelnosti PRAVA a EKONOMIE >

Z knihy Carl Menger a Bruno Leoni – velikáni ekonomie a práva (Josef Šíma) :

" Každý student dejin ekonomických nauk si okamžite všimne, že ekonomie obsažená v ekonomických pojednáních klasiku je jiná než ekonomie v moderních ekonomických
ucebnicích. Klasictí ekonomové totiž ekonomii – ci lépe politickou ekonomii – pojímali jako jakousi syntézu ekonomie a práva. J. S. Mill pred více než 150 lety trefne poznamenal, že „politická ekonomie a právo jsou ve vzájemném pruniku. Kdo bude opomíjet právo nepronikne do politické ekonomie a kdo bude prehlížet politickou ekonomii nebude schopen vystopovat smysl práva.” (Mill, 1848, § 1)
V klasickém, smithovském systému není ekonomie od práva (vlastnictví) oddelena – rezník prodává to, co vlastní, ekonomický a právní aspekt jdou ruku v ruce – koneckoncu Smith byl ..... "

- Takze asi nie som az tak mimo , aj ked nie som studovany ekonom. Alebo - asi prave preto nie som az tak mimo.

Nutnost organickeho spojenia PRAVA a ekonomie vyjadril aj TVORCA tohto BLOGu , Law&Economics Blog.

"Bezbarierovy obchod je prvotnym pravom jednotlivca. Je IRELEVANTNE, ci sa pomocou neho dosiahne / nedosiahne/ nejaky blahobyt."

thumbs up!

A este maly ale velmi podstatny citat z clanku :
------------------------------
Revolúcia vedená Paulom Samuelssonom podľa Taleba degradovala ekonómiu z intelektuálnej disciplíny na zúfalý pokus o exaktnú vedu. „Pod pojmom »exaktná veda« mám na mysli druhotriedne inžinierske rébusy pre tých, ktorí sa chcú pretvarovať, že sedia na katedre fyziky,“ píše Taleb.
------------------------------

Cisco Certified Network Associate (CCNA®) validates the ability to install, configure, operate, and troubleshoot medium-size route pass4sure 642-533
and switched networks, including implementation and verification of connections to remote sites in a WAN. pass4sure E20-322 CCNA curriculum includes basic mitigation of security threats, introduction to wireless networking concepts and terminology, and performance-basedpass4sure 350-050 skills. This new curriculum also includes (but is not limited to) the use of these protocols: IP, pass4sure JN0-522
Enhanced Interior Gateway Routing Protocol (EIGRP), Serial Line Interface Protocol Frame Relay, Routing Information Protocol Version 2 (RIPv2),VLANs, Ethernet, access control lists (ACLs).