Neviem ako je tomu presne medzi právnikmi, ale ekonómovia žijú v ére hyperšpecializácie. Monetárni ekonómovia (obvykle) vedia málo o ekonómii behaviourálnej (a vice versa). Makroekonómovia sa nestýkajú s experimentálnymi ekonómami a naopak. Mnohí rakúski ekonómovia sa snažia systémovo ignorovať všetky ostatné názorové prúdy (a vice versa). Na jednej strane na tom nie je nič zlé, veď koniec koncov ekonómia je často práve o prínosoch zo špecializácie. Na strane druhej je možné, že niekde špecializácia pokročila tak ďaleko, že jej náklady prevažujú výnosy z nej. Pravdou totiž je, že fenomény, ktoré ekonómia študuje, sú do značnej miery prepojené. Dôsledne vzaté, neskúmame nič iné než jednanie jednotlivcov za rôznych obmedzení. Preto spolu súvisia napríklad aj tá monetárna ekonómia a ekonómia behaviourálna. Veď prípadná nonneutralita peňazí môže mať svoje zdroje v obmedzenej individuálnej racionalite.

Čo sa týka law and economics, to má schopnosť byť interdisciplinárnym odborom par excellence. Právo ako štúdium pravidiel a ekonómia ako štúdium jednania za nejakých pravidiel majú prirodzený potenciál spolu komunikovať. Nie vždy však táto komunikácia bola jednoduchá. Čo sa mi veľmi nepáči na štandardnom law and economics je to, že často pozostáva z bezmyšlienkovitej aplikácie Káldor-Hicksovskej efektivity na rôzne právne normy alebo súdne rozhodnutia. To hovorím aj napriek tomu, že oná cost-benefit analýza má podľa mňa svoje prednosti v rôznych kontextoch, ale nemôže byť nikdy používaná slepo a ako analytický všeliek. Rovnako si nie som istý, či horím nadšením pre "property-based law and economics," ktoré môže ako výskumná agenda trpieť podobnými problémami a síce tým, že pôjde o viac alebo menej bezmyšlienkovité aplikovanie rothbardovskej etiky na rôzne economické a právne konflikty a situácie. Ale „proof of the pudding is in the eating" a rád sa nechám presvedčiť o opaku, až uvidím originálne a zaujímavé knihy a papere novej generácie československých a európskych teoretikov rakúskeho law and economics.

Keď hovorím o tejto interdisciplinarite, za hlavný neduh tradičného (a možno aj rakúskeho) law and economics považujem abstrahovanie od povahy štátu a politiky. Je pre mňa naivné sa pozrieť na nejaké pravidlo alebo súdne rozhodnutie a vysloviť akýkoľvek názor o jeho efektívnosti bez toho, aby sme sa pozreli na to, ako funguje aparát, ktorý ho má uvádzať v prax. Pekne sa to dá ilustrovať na nedávnom príspevku o príplatkoch za zrýchlenie súdneho konania. Samotné poplatky sú podľa mňa dobrou vecou, ale obávať sa dá ich efektov v kontexte dnešného českého súdnictva. Aby sa totiž nestalo to, že súdy budú systémovo vyhľadávať spory, ktorých strany budú ochotné si priplatiť a o ostatných nerozhodnú v krajnom prípade nikdy. To by viedlo k tomu, že by si priplácali všetci a súdy by si začali sťažovať, že sa tie lehoty nedajú stíhať a nakoniec by sme sa ocitli v situácii, kedy by sme všetci platili poplatky za „prednostné vybavenie," ktoré by trvalo rovnako ako doteraz.

Mojím želaním je to, aby law and economics bolo súčasťou akejsi širšej „politickej ekonómie," disciplíny, ktorá by prinášala realistický pohľad na fungovanie politiky, exekutívy a súdnictva, disciplíny, ktorá by bola vo svojej podstate aplikovaná a bohato by čerpala zo štúdia histórie. Neviem, či som v tom prianí jediný, ale rád by som poprosil čitateľov o názor na to, ako si by oni predstavovali law and economics a mieru jeho interdisciplinarity.